10.11.2026 (SITA.sk) – Slovenská plavkyňa Stela Megelová si z mládežníckych olympijských hier v Dakare odniesla bronzovú medailu aj slovenský juniorský rekord. V rozhovore pre agentúru SITA prezradila, že tretie miesto si pred finále opakovane predstavovala, počas rozhodujúcich metrov netušila, či na medailu dosiahne, a za úspechom sa skrýva aj množstvo vecí, ktoré sú pre jej rovesníkov samozrejmosťou.
Ešte predtým, ako skočila do bazéna na finále 200 metrov polohové preteky na mládežníckych olympijských hrách v Dakare, mala slovenská plavkyňa Stela Megelová v hlave jasný obraz. Predstavovala si, ako dopláva na treťom mieste. Keď sa jej sen napokon splnil, k bronzovej medaile pridala aj slovenský juniorský rekord.
V rozhovore pre agentúru SITA priblížila dramatický záver pretekov, každodenné odriekanie aj to, prečo o svojich najväčších športových snoch zatiaľ nechce hovoriť nahlas.
SITA: Pred finále ste prezradili, že ste zaspávali s predstavou tretieho miesta. Ako dlho ste si tento výsledok v hlave predstavovali a aký bol pocit, keď sa vaša predstava naozaj zmenila na skutočnosť?
Stela Megelová: Úplne presne neviem, kedy sa to začalo, ale čím viac sa blížili preteky mojej hlavnej disciplíny, teda 200 m polohových pretekov, tým intenzívnejšie som s touto predstavou zaspávala. V hlave som si vizualizovala celé preteky a predstavovala som si, že to tretie miesto je moje. Keď sa to nakoniec naozaj splnilo, bol to neskutočný pocit a obrovská radosť, ktorú doteraz ani neviem opísať. Je krásne, keď sa niečo, čo si človek tak dlho predstavuje, nakoniec stane skutočnosťou.
Po polovici finále ste boli na druhom mieste. Vedeli ste počas pretekov, ako na tom ste, alebo ste až po dohmatnutí zistili, že máte bronz? Čo vám ako prvé prebehlo hlavou pri pohľade na výsledkovú tabuľu?
Vedela som, že prvé dve miesta sú už v podstate isté, takže mojím cieľom bolo zabojovať o tretie. V závere som do toho dala úplne všetko, ale až do chvíle, keď som sa pozrela na výsledkovú tabuľu, som nevedela, ako som na tom. Na poslednej kraulovej päťdesiatke som totiž dýchala na opačnú stranu ako moje hlavné súperky, takže som nemala prehľad o tom, ako sú na tom ony. Keď som po dohmatnutí uvidela na tabuli svoje meno na treťom mieste, bola to neskutočná radosť. V tej chvíli som si uvedomila, že to naozaj vyšlo.
V Dakare ste získali bronz a zároveň prekonali slovenský juniorský rekord. Čo má pre vás osobne väčšiu hodnotu – olympijská medaila alebo vedomie, že ste zaplávali najrýchlejší čas svojej doterajšej kariéry?
To je celkom ťažká otázka, ale ak by som si mala vybrať, predsa len by to bola olympijská medaila. Je to príležitosť, ktorá sa človeku naskytne možno len raz za život, a práve preto má pre mňa takú obrovskú hodnotu. Čas a prekonaný slovenský juniorský rekord ma, samozrejme, nesmierne tešia a dokazujú mi, že všetky tie náročné tréningy a obety mali zmysel. Vďaka nim vidím, že sa dokážem stále posúvať a prekonávať samu seba. Ale bronzová medaila z Dakaru je pre mňa ten najkrajší úspech, ktorý mi už nikto nevezme a na ktorý budem vždy hrdá.
Čo bolo na ceste k tomuto úspechu najťažšie? Je niečo, čo ste museli kvôli plávaniu obetovať a čo vašim rovesníkom pripadá úplne samozrejmé?
Na celej ceste je asi najťažšia každodenná rutina a sebadisciplína. Kvôli plávaniu vlastne nemám taký typický tínedžerský život. Kým pre mojich rovesníkov je úplne bežné, že majú po škole voľno a môžu ísť von s kamarátmi, ja žijem v neustálom kolobehu školy a tréningov. Niekedy je to veľmi vyčerpávajúce, hlavne vtedy, keď sa na pretekoch nedarí podľa predstáv a človek musí napriek sklamaniu pokračovať ďalej a veriť, že jeho práca prinesie výsledky. Dakar mi však ukázal, že každá jedna obeta stála za to. Keď som stála na stupni víťazov, vedela som, že by som všetky tie ťažké tréningy, únavu a náročné chvíle absolvovala znova, ak by ma to malo doviesť až sem. Nič z toho by som nemenila, pretože ten pocit, keď sa vám podarí niečo, za čím si tak dlho idete, je na nezaplatenie.
Ak by ste si mohli vybrať jeden veľký športový sen, ktorý by ste chceli v nasledujúcich rokoch splniť, čo by to bolo? Je už vo vašich predstavách aj seniorská olympiáda?
O svojich športových snoch nerada hovorím nahlas, pretože verím, že keď si človek niečo veľmi želá, je niekedy lepšie nechať si to pre seba a potichu si za tým ísť. Myslím si však, že všetci športovci máme jeden spoločný sen. Zatiaľ sa však chcem sústrediť na to, čo môžem ovplyvniť dnes, pretože práve malé kroky a každodenná práca nás postupne dostávajú k veľkým cieľom.
Viac k témam: Plávanie, Rozhovory
Zdroj: SITA.sk – S bronzom z Dakaru zaspávala ešte pred pretekmi. Plavkyňa Megelová pre SITA priznala, čo všetko obetovala svojmu snu © SITA Všetky práva vyhradené.